nedeľa 21. januára 2018

Recenzia: Osudová trojka

Stephen King: Osudová trojka (Temná veža II.)

Stephen King píše masívne romány. To má vyše 1000 strán, Pod kupolou skoro 900, Svedectvo možno o pár strán než balónkový klaun, no jeho najväčším projektom je rozhodne Temná veža. A teraz ju konečne nájdeme v kníhkupectvách aj v slovenčine. Zatiaľ aspoň prvú a druhú časť.

Muž v čiernom unikal cez púšť a pištoľník kráčal v jeho stopách. Takto sa začína monumentálna sága Stephena Kinga a zároveň aj prvá kniha o Temnej veži a mystickom Stredosvete. Treba však povedať pravdu. Prvá časť s názvom Pištoľník v srdciach čitateľov príliš nezabodovala (samozrejme, musíme odmyslieť kingofilov, ktorí zbožňujú všetko, čo kráľ hororu napíše).
V prvom rade to bolo kvôli tomu, že sa román dostal na pulty našich kníhkupectiev v dobe, keď už Kinga poznal každý ako autora strašidelných príbehov a Pištoľník je všetkým možným, ale hororom skutočne nie je. To skôr akýmsi psychedentickým postkatastrofickým románom, ktorý ktorý má blízko k  westernu a k anglickej poézii obdobia romantizmu, konkrétne k básni  Roberta Browninga Junák Roland k Temnej veži prišiel.
Po druhé - prvá kniha o Rolandovi je pozliepaná z poviedok, ktoré boli dávno pradávno publikované na stránkach The Magazine of Fantasy and ScienceFiction.
A po tretie - po nedávnom uvedení filmu Temná veža na plátna kín, ktorý sa stal absolútnym prepadákom, sa noví obdivovatelia Kingovej tvorby do čítania príliš nehrnú.
Takže, aby sme si to zrekapitulovali - text je o kovbojovi nepodobnom Clintovi Eastwoodovi žijúcom v šialenom madmaxovskom svete a namiesto akcie je kniha pretkaná náznakmi a množstvom imaginácií.
Pokračovanie s názvom Osudová trojka je úplne iná. Kompaktnejšia, dynamickejšia, akčnejšia. Roland sa prebúdza na pláži a je atakovaný démonickým homárom, ktorého síce poráža, no je k smrti vyčerpaný a nachádza trojicu "dverí" do nášho sveta. Tie ho majú doviesť k vyvoleným, ktorí ho budú sprevádzať k veži. Tí traja sú - feťák Eddie, schizofrenická beznohá Detta (alebo Odetta) a nakoniec ... ehm ... no...   
King však ani v pokračovaní nepoľavil vo svojej grafománii. Popisuje všetko, vždy a všade.

Výhľad mierne poklesol. Za dverami, cez ktoré sa pištoľník pozeral, sa sprava vynorila ruka a chytila kľučku dverí, na ktoré sa pozeral. Videl trochu vyhrnutú manžetu modrej košele, odhaľovala kučeravé čierne chĺpky. a dlhé prsty. Na jednom bol navlečený prsteň s drahokamom - rubínom, firedimom alebo obyčajnou lacnou bižutériou. Pištoľník hádal to posledné, kameň bol skutočne priveľký a nevkusný.
s. 40
Čitateľom oboznámeným s autorovou tvorbou je ale táto informácia všeobecne známa a napriek tomu, že Stephen King takouto "vatou" dokáže text neskutočne nabobtnať, nie sú popisy nudné (a ak áno, dajú sa jednoducho preskočiť). V Osudovej trojke si ich človek ani nevšimne, lebo už od začiatku je nasadené rýchle tempo, ktoré sa udržiava až do konca. Priam sa zdá, že Pištoľník bol iba melancholickým úvodom a Osudová trojka tou skutočnou prvou kapitolou celej ságy.
Takže - záverečné odporúčanie, lepšie povedané viac záverečných odporúčaní:

1. Temná veža je Kingov Opus Magnum. Je však iná, než všetky jeho ostatné diela. Ak ste aspoň trocha fanúšikom tohto autora, nemáte čo riešiť.  

2. Ak ste sa prelúskali Pištoľníkom a nepáčil sa vám, dajte Temnej veži šancu a začítajte sa do pokračovania. Uvidíte, že stojí za to.

3. Ak ste sa prelúskali Pištoľníkom a páčil sa vám, pri Osudovej trojke budete priasť ako Garfield po piatej porcii lazaní.

P.S. Ozaj, mohol by mi niekto vysvetliť vetu: Obzeral sa po homárnostiach ale nijaké nevidel (s.29). Ja ju nechápem.      
  

Počet strán: 488
Väzba: pevná väzba
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2017