Carl-Johan Forssén
Ehrlin: Sloníča, ktoré chce zaspať
Písať recenziu na túto
knihu, je ako písať recenziu na Necronomicon. Obe spadajú do oblasti magických
grimoárov, dejovo sú nulové a útočia na psychiku človeka. Až na to, že šialený
Arab Abdul Alhazred nemal v úmysle robiť z rodičov mediátorov medzi naším
svetom a svetom snov a rozhodne neurčil svoj Necronomicon deťom.
Kniha Sloníča, ktoré chce zaspať nie je
bežnou rozprávkovou knihou. Príbeh tam nie je skoro žiaden. Malá slonica Nezbednica
chce ísť spať a cestou do svojho "pelíška" stretáva zvieratká, ktoré
tiež idú spať, zaspávajú, už spia. Cieľom nie je prečítať rozprávku do konca,
ale uspať dieťa.
Koľkokrát som už
zopakoval slovo spať? Tak, nech sa rodičia pripravia, že v knihe sa daný pojem
a jej synonymá objavia hádam v každom riadku. Opakované výrazy súvisiace so
spánkom, opakovanie mena dieťaťa, zívnutie (vyznačené v texte - aby si v daný
moment rodič zívol) - to sú psychologické postupy, ktoré majú malé deti uviesť
do fáze spánku. Aby kniha fungovala ako má, treba presne dodržiavať inštrukcie,
ktoré sú popísané v knihe. A, samozrejme, autor nenesie zodpovednosť za
výsledok.
Ja som knihu vyskúšal
na mojej päťročnej dcére. Rád robím experimenty (ako bábätku som jej dával do
postieľky namiesto plyšákov plastového votrelca) a bol som zvedavý, ako priebeh
uspávania so slonicou Nezbednicou dopadne.
Večer
prvý
- dcéra nabudená na čítanie. Popri čítaní sa stále pýtala, prečo sa v knihe
objavuje jej meno. Dočítal som do konca. Bola hore ešte ďalšiu polhodinu.
Nakoniec som sa s ňou musel vyvadiť, že všetci jej kamaráti už dávno drichmú,
tak nech začne chrapkať aj ona.
Večer
druhý - dcéra nabudená na čítanie. Ja som unavený z
celého dňa. Dočítal som asi do polovice. Nepamätám si. Zaspal som. Krpaňa tiež.
Neviem, či to bolo kvôli knihe.
Večer
tretí - dcéra nabudená na čítanie. Po druhej strane ju to
prestalo baviť. Vyliezla z postele a doniesla inú knihu.
Večer
štvrtý - dcéra nie je nabudená na čítanie. Presviedča ma,
aby som jej porozprával príbeh o Harry Potterovi. Ten jej obľúbený - ako HP
bojuje s hmyzoidným votrelcom. Kniha išla stranou. Harry nakoniec vyhral.
Večer
piaty - dcéra nabudená na nejakú pesničku. Najprv jej
zaspievam Stánky od Nedvěda. Nevie si vysvetliť vetu "Skleniček pár a pár
tahú z trávy...". Potom čítame Slonicu. Zaspáva ešte pred koncom. Je 21.
hod. Ona zvykla spať už o pol hodinu skôr.
Večer
šiesty - dcéra nabudená na čítanie. Z knihovničky si
vyberá Sloníča, ktoré chce zaspať. Vraj sa jej páči. Dočítame do konca. Dostáva
pusu na dobrú noc. Zaspí.
Večer
siedmy - uspáva babka. S knihou. Malá zaspáva približne v
polovici čítania. Pochopil som, že nie som vhodný na čítanie takéhoto druhu
literatúry. Ale Harry to aj tak vyhráva. I s votrelcom.
Verdikt
- Kniha skutočne nezaručuje, že dieťa zaspí. Myslím si, že to ani nie je
dôležité. Oveľa dôležitejšie je, že rodič číta (rozpráva) pri zaspávaní
rozprávku. Hocijakú. Dieťa počuje jeho hlas, cíti sa v bezpečí a spokojne môže
odfukovať až do rána. Okrem toho - knihu
sme čítali ešte veľakrát. Úspech bol síce nulový, no krpani sa rozprávka
páčila.
Počet strán: 32
Rok vydania: 2016
Knihu si môžete kúpiť aj na: http://www.bux.sk/knihy/283157-slonica-ktore-chce-zaspat.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára