pondelok 23. mája 2016

Recenzia - Prízraky na Devíne



Juraj Červenák: Prízraky na Devíne

... alebo príbeh o tom, ako nitriansky kňažic na pytačky išiel, Rogana Čierneho so sebou zobral a párkrát poriadne na hubu dostal.

Červenák je späť! Ten starý dobrý Červenák, ktorý neváhal vyľudniť tretinu Strydgie, ktorý Conana namáčal v kotle plnom vnútorností a Rogana poslal zašpásovať si s Morenou. Ten Červenák, ktorý z ožrana Iľju spravil udatného bohatiera (a následne znova ožrana), Bivoja zoznámil s Kazi a na naše územia pritiahol zabijakov z lode Argo. Namiesto pušného prachu dekapitoval zo zásady obojručným mečom a jedinou správnou vyšetrovacou metódou bolo použitie pästí plus všetko, čo prišlo pod ruku.
  Nie, nemám nič proti kapitánovi Báthorymu, ani proti Steinovi a Barbaričovi. Božechráň! To by si ma Jaroš (jedna z postáv autorových novších kníh) určite podal. Pre mňa ale je a vždy bude Juraj Červenák synonymom pre pravú nefalšovanú fantastiku a určite nie som jediný.
  Aj preto som uvítal, že sa autor znova vrátil do slovanského sveta k svojmu obľúbenému hrdinovi - černokňažníkovi Roganovi. Prízraky na Devíne sú v poradí už siedmou knihou (Kde sú tie časy, keď Ďuro vtipkoval, že napísal trilógiu, ktorá sa skladá zo štyroch častí...) a s Roganom sa znova stretávame na našom území – v oblasti dnešnej Nitry a Bratislavy. Najprv sa musí popasovať s problémami v okolí Bojnohradu (predpokladám, že ide o hradisko Bojná), len aby sa neskôr dal najať ako sprievodca mladého kňažica Pribinu. Ten sa totižto vybral (aj keď nie z úplne vlastnej vôle) na pytačky.  
  Dej je priamočiary, rýchlo odsýpa, a číta sa na jedno nadýchnutie. Samozrejme, závisí na kapacite pľúc, i keď tých 232 strán sa dá zhltnúť veľmi rýchlo.
  Na rozdiel od predchádzajúcich roganoviek sa tu nachádzajú aj netypické zvraty, ktoré pre žáner sword and sorcery nie sú bežné a skôr sa dajú nájsť v detektívkach.  Už hneď od začiatku vieme, kto kope za Dobro, no podaktoré postavy z druhej strany sú čitateľovi ukryté a objavia sa práve v tej najvhodnejšej (pre Rogana a jeho kompániu – v najnevhodnejšej) chvíli.  
  K postavám si čitateľ rýchlo nájde cestu. Bez problémov si obľúbi hlavného hrdinu a najmä jeho spoločníka, obrovského vlka – vodcu záhrobnej svorky menom Goryvlad. Ten k sarkastickým hláškam nikdy nemá ďaleko a jeho vtipné komentáre osviežujú temný dej. Následník nitrianskeho kniežacieho stolca Pribina so svojím mladíckym prístupom k životu je zasa vhodným protipólom  k moravskému kniežaťu Mojmírovi a jeho uchvatiteľským chúťkam.
  Protipól. Už v niektorých roganovských poviedkach sa autor pohrávals konfrontáciou medzi slovanským pohanstvom a ranou kresťanskou vierou. Čierny Rogan ako zástupca slovanských bohov sa nedokáže zmieriť so šírením kresťanstva. V tomto príbehu je ale zmierlivejší, najmä po stretnutí s jednou osobou, ktorá dokáže „konať zázraky“. Občas aj pojem „deus ex machina“ môže prejsť do reálnejšej podoby.
  A tak černoňažník zvádza neľútostné súboje s démonmi a strigami, stretáva sa s vodnými vílami, zažíva obliehanie hradiska a snaží sa upokojiť rozrušeného domového škriatka Milka. A keď skončí, v čitateľovej hlave ostane víriť iba jedna jediná otázka: Kedy bude ďalšia kniha?

Počet strán: 232 strán
Väzba: pevná väzba
Rok vydania: 2016


Knihu si môžete kúpiť aj na: http://www.martinus.sk/?uItem=227340