Recenzia - Morhen: Piaty živel

   Henrich H.Hujbert: Morhen – Piaty živel

Kniha pre tých, ktorí sa chcú nechať vtiahnuť do sveta slovanských mýtov, bohov a bájnych bytostí. Kniha, ktorá je iná než ostatné, nosiace nálepku slovanská fantasy. Prečo?   

 

   Keď v roku 2013 vyšiel románový debut Henricha H. Hujberta Morhen: Posledná kliatba, priaznivcov literárnej fantastiky rozdelil do dvoch táborov. Jedni boli z knihy uchvátení, naopak druhým prekážalo presne to, čo prví obdivovali. Knihe nepomohlo ani večné porovnávanie s Červenákovým Černokňažníkom. Ten vtedy novou dilógiou (Zlato Arkony) prežíval svoju renesanciu na slovensko-českom trhu a mal oddaných fanúšikov, ktorí nedokázali pripustiť, že slovanské obdobie mohlo vyzerať aj inak, než Roganových príbehoch.

   Netrvalo ani dva roky a Hujbert, respektíve jeho Morhen, sa znova pokúša o priazeň čitateľov. Znova ide o akčné príbehy zo sveta slovanských bájí, bohov a besov. Tentoraz sa ale autor (najskôr poučený z predchádzajúceho diela) rozhodol využiť kratšie texty, takže namiesto románu je kniha súborom piatich poviedok, ktoré sú tenkou nitkou popreplietané nielen medzi sebou, ale aj s pôvodným dielom. Päť poviedok, päť živlov, ktoré ovplyvňujú príbehy z  prostredia plnom čarovných bytostí, slovanských bohov a bôžikov, drakov i vedomcov. Dej odsýpa celkom rýchlo a to je značný posun oproti rozťahanému debutu. Autor tu jasne dokazuje, že kratšie texty mu idú lepšie, než dlhšie, čo samozrejme vidno aj pri týchto poviedkach. Posledná je najdlhšia, no viac poteší milovníkov staroslovanskej mystiky, než priaznivcov svižného epického deja.

   Jazyk je archaický. Text sa nečíta ľahko, občas škrípe medzi zubami ako piesok. Kniha rozhodne nepatrí do rúk tým, čo chcú jednoduché oddychové čítanie. Slovná zásoba je bohatá na zastaralé, no krásne slovanské pojmy, až treba Henrichovi Hujbertovi zložiť poklonu, že sa do súčasnej slovenčiny pokúsil navrátiť slová, na ktoré už väčšina z nás zabudla, prípadne ani nevedela, že kedysi existovali. ( Svojej dcérke teraz prikazujem: „Obleč si už konečne tie gace!“)

   Ak by sme päticu príbehov ohlodali na kosť, ostal by nám skelet jednoduchých ľudových rozprávok. Neprekvapia, pointa sa dá vytušiť hneď v úvode. Sú obalené silnými lyrizačnými prvkami až nadobúdajú rozmery mýtov, ba priam stredovekým legendám. Autorovi, akoby prišlo ľúto, že chýbajú legendy o Slovanoch z predkresťanského obdobia, tak sa pokúsil vytvoriť a ponúknuť ich čitateľom. Tým ale jednoznačne určil charakter možného príjemcu svojho diela. Radikálne zúžil okruh na záujemcov, ktorí sa nechávajú inšpirovať pohanskými zvykmi, na ľudí, venujúcich sa slovanskej mystike, či na tzv. living historikov obdivujúcich najmä obdobie nejakého 9. – 10. storočia, do ktorého boli (podľa môjho názoru) poviedky zasadené. Samozrejme, knihu si môže prečítať každý, ťažšie sa však v nej bude orientovať. Možno ale práve táto zbierka poviedok otvorí neznalým dvere do slovanského sveta.

   ... a záverečný verdikt – Asi by som túto zbierku nechcel čítať znova. To ale neznamená, že nespĺňala moje kritériá. Skôr naopak. Vedel som do čoho idem a to budú vedieť aj tí, ktorí prvý, románový, Morhen čítali. Skôr si viem predstaviť, nejaký atmosférický večer, kedy sedím pri ohni, dívam sa do útrob tancujúcich plameňov, moja dlaň položená na kolenách krásnej devy (vlastnej manželky) a počúvam príbeh práve z tejto knihy.

... a možno z úst samotného autora. 

Nakoľko som knihu obdržal v elektronickej verzii ešte pred jej krstom a dodnes som ju nenašiel v kníhkupectvách, bližšie informácie o tom, kde ju zohnať doplním časom.

Počet strán: 308
Jazyk: slovenský

       

Článok - Desať kníh, ktoré formovali môj fantastický svetonázor

Prichystal som si (pôvodne pre seba) zoznam desiatich kníh, ktoré má nejakým spôsobom ovplyvnili vo vnímaní, čítaní, písaní a prežívaní fantastiky. Dokonca som sa odvážil napísať ku každej aj popis. A nebudete mi veriť, trvalo to dosť dlho. Spočiatku som sa k desiatke nedokázal dohrabať, potom som musel dokonca škrtať. 

A ešte niečo-  ... Pán prsteňov v tomto súpise nie je!

Legenda (David Gemmell) – moja brána do sveta fantastiky. Bol to práve Druss Veliký, hrabě z Bronzu a ľudia brániaci pevnosť Dros Delnoch, ktorí mi ukázali, čo to tá (v Gemmellovom podaní hrdinská) fantastika vlastne je a ja som im za to vďačný. A pritom, dej je značne minimalistický. Jedna pevnosť, horda nepriateľov, partia čarodejných mníchov a jeden starnúci hrdina. Kam sa hrabe Minas Tirith!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Trója, Světlonoš

Duna (Frank Herbert) – Kto ovláda Arrakis, ovláda vesmír. Kniha popisujúca mocenské boje o ovládnutie jednej púštnej planéty, o hľadaní nového Mesiáša, o fremenskom džiháde. Povinnosť pre každého, kto to s vedeckou fantastikou myslí aspoň trocha vážne.

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Mučená hvězda

Traja pátrači a záhada strašidelného zámku (???) – decká majú tendenciu hľadať strach. A ja som v tom období svoj strach našiel. Bol som tuším piatak a čítal som všetko, čo mi prišlo pod ruku, keď tu zrazu... kniha, od ktorej som sa nevedel odtrhnúť a pritom som sa bál jaxviňa! Viem, že ten pocit už nikdy nezažijem. Po Troch pátračoch, možno o rok – dva neskôr, som čítal vtedy dostupného Draculu. Ale to šteklenie v žalúdku už chýbalo. Zostalo v strašidelnom zámku. Autora nepoznám, ale kto čítal, vie, čo tri otázniky znamenajú.

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Traja pátrači a záhada šepkajúcej múmie.

Hyperion (Dan Simmons) – a znova sa vrátim do detstva. Ako dieťa (opravujem sa ... ako veľmi malé dieťa) som videl kreslený film. Dodnes neviem ako sa volal, no hneď na začiatku na akéhosi chlapca zaútočili prerastené komáre, bola tam raketa, časom som zistil, že sa chlapec stratil a hľadá svojho otca, boli tam vesmírne plavidlá, mŕtvolu pochovali tak, že ho vyhodili do vesmíru a ... Bol som fakt veľmi malý a ešte som nevedel, čo je to space opera. Teraz to už viem. Ale jedine Hyperion Dana Simmonsa mi dal spomenúť si zmyslový zážitok z toho neznámeho kresleného filmu. A pritom – Hyperion nie je jednoduché čítanie! Rovnako ako ten film nebol jednoduchý pre detský mozog.

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Ílion (ešte som nečítal, ale už sa chystám), Olymp (detto)

Talizman (Stephen King, Peter Straus) - young adult fantasy dvadsiateho storočia? Možno nie, no rozhodne kniha pre nie úplne dospelého čitateľa, ktorý ešte neokúsil Neila Gainmana. Chlapec putuje naprieč Amerikou, aby získal pre svoju ťažko chorú matku liek. A pomáha mu pritom jeden vkodlak. Knihu som v tej dobe zhltol za dva dni. Bola skvelá. Fakt!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: To, Žiarenie (tieto knihy už ale nie sú určené mládežníkom)

Shannara (sága) (Terry Brooks) – kto si myslel, že medzi desiatkou mojich naj kníh bude Tolkienov Pán prsteňov, mýlil sa. Ale je tu jeho očividná vykrádačka. Skutočne ma bavila viac než Frodo a jeho partia. Alanon bol väčší frajer než Gandalf, zlo bolo (ako by som to povedal...) uchopiteľnejšie a ten jednoruký druid!!! Paráda! Asi by som to už znova nečítal, no celá séria ma chytila ... a nepustila

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: nečítal som

Felix a Gotek (William King) – milujem fantastiku, v ktorej sa bojuje. V ktorej sa bojuje veľa a ešte viac hláškuje (neviem, či také slovo existuje, no nevadí). A o čom inom by mali byť knihy, v ktorých trpasličí bojovník hľadá svoju slávnu smrť, vypúšťa jednu hlášku za druhou a jeho ľudský priateľ ho nasleduje len preto, aby mohol zapísať, ako hrdinsky šialený trpaslík zomrel?

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: nečítal som

Sága Trhlinových vojen (R.E.Feist) – v súčasnosti je in sága od G. R. R. Martina. Nebyť televízneho seriálu, možno by tak in nebola. A ak by natočili ságu od R .E. Feista, možno by bola viac in, než spomínaná Hra o trůny. Autor vytvoril úžasný príbeh a veľmi zaujímavé charaktery. Prvýkrát sa mi začala páčiť aj postava zlodeja (Jimmy Ručka), nehovoriac o čarodejovi Pugovi, ktorý by Gandalfa raz-dva strčil do vrecka.

-          ďalšie obľúbené knihy autora: Imperiálna sága, Hadia sága

Záhada Dračej steny (Jozef Žarnay) – sen všetkých školákov – postaviť sa k skalnej stene pozrieť sa do učebnice a hneď mať celé učivo v hlave. Alebo nájsť vesmírnu raketu, v ktorej je rozmnožovací šuflík (alebo, čo to bolo). Dať doň stokorunáčku a hneď ste boháčom. A ešte keď tá raketa vzlietne?! Moja najrýchlejšie prečítaná kniha. Niekoľkokrát!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: určite má. No Dračiu stenu asi žiadna z nich neprekonala. Asi.

Biela Veža (trilógia Bohatier) Juraj Červenák – a ďalší slovenský autor. A znova sa Minas Tirith môže schovať. Aj Sauron. Na Koščeja Nesmrteľného nemá! Historická fantasy ako lusk. Pre mňa najlepšie Ďurovo dielo a úchvatné finále celej trilógie (i keď ... aj baba Jaga mala niečo do seba! Neveríte! Niečo sa šušká o slovenskom vydaní :D )

-          ďalšie obľúbené knihy autora: Bivoj, Chřestýš Callahan, séria o Roganovi

plus jedna kniha naviac:

Veža elfov (ja)  - zaujala ma minimálne tým, že som pri nej strávil najviac času, tým, že som v nej opísal svoju vtedy ešte nenarodenú dcéru, ktorá sa teraz povahovo skutočne podobá na trpaslíčku Lujsu, že som sa do nej snažil dať všetko, čo sa mi vo fantastike páči, že tam aj elfovia majú svoje chyby (a pritom sú bieli), že sa tam bojuje viac, než by sa (možno) malo, že ... Ale viete čo? Prečítajte si ju!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: nepoznám (zatiaľ)