Recenzia - Dvanástka

Dvanástka - Justin Cronin

Na pokračovanie románu Priechod sme si museli počkať tri roky. Oplatilo sa. Dvanástka nám porozpráva to, čo sme potrebovali vedieť. Ako to celé pokračovalo, ako to celé začalo, aké to bolo. Takže, hor sa do upírej postapokalypsy!

Postapokalyptický svet. Všetko, čo nechceme, tam nie je. Všetko, čo chceme, tam naopak je. Žiaden mestský ruch, trúbenie áut, zhon a stres. Dokonca ani kikiríkanie kohútov sa na vidieku skoro vôbec neozýva. Nikto sa nikam neponáhľa, veď ani nie je kam. Každý má more času. Aby tá idylka nebola úplne dokonalá, v každom správnom postapo svete sa musí objaviť nejaké Zlo. Môže mať podobu kanibalov, zombií, upírov, alebo človeka. Veď, čo môže byť horšie, než samotný pán tvorstva.

Justin Cronin nám už vo svojej predchádzajúcej knihe s názvom Priechod ukázal, že písať vie. A píše veľa. Občas viac, než je to nutné, takže, ak by sa jeho knihy okresali o pár desiatok strán, určite by to nevadilo. Je to ako stretnúť na ulici utáraného kamaráta. Tešíte sa, že ho vidíte, no keď si pustí hubu na špacír a nie a nie prestať, najradšej by ste sa vyparili. Lenže on rozpráva pútavo, tak pri ňom stojíte, mlčíte, občas sa pozriete na hodinky a divíte sa, ako ten čas rýchlo beží. S Justinom Croninom je na tom čitateľ podobne. Občas je až podivné, do akých maličkostí sa púšťa, no prekvapivo sú každé drobnosti zaujímavé a dôležité. Aj tá najmenšia maličkosť, ktorú zažila niektorá z postáv vo svojej mladosti sa premietne do deja ako dôležitá súčasť príbehu. Je to podobné ako efekt motýlích krídel. V Brazílii si motýľ zatrepoce krídlami a v Texase sa to zmení na tornádo. Tu niektorý z hrdinov v minulosti zažije nejakú drobnú udalosť a ovplyvní tým život ľudí o sto rokov neskôr.

Autor v knihe Priechod (a samozrejme aj jej pokračovaní – v Dvanástke) nevytvoril jeden príbeh. On ich vytvoril množstvo. Množstvo príbehov, množstvo osudov, ktoré chtiac-nechtiac menia existenciu ľudstva.

…a vytvoril aj výrov. Zmutované bytosti podobné upírom, ktoré sa v tajnom laboratóriu vymkli kontrole a rozšírili svoj potenciál po celej Amerike. Ľudstvo sa zaraz stalo ohrozeným druhom a jediným priestorom, kde sa nemuseli obávať útoku výrov, bola plocha pod večne svietiacimi lampami.

Dvanástka, priame pokračovanie románu Priechod, ide v intenciách svojho predchodcu. Znova tu máme veľa postáv. Sú to úžasné a výstižné charaktery, s ktorými sa dá ľahko stotožniť. Nanešťastie je ich toľko, že sa pre čitateľa stane nutnosťou listovanie na koniec knihy, kde sa nachádzajú poznámky s popisom dôležitých aj menej dôležitých osôb. Rovnako ani teraz nie je vhodné príliš si hrdinov obľúbiť. Autor sa s nimi nemaznal, preto nie je isté, či sa vôbec dožijú konca knihy. Spomínate si na Wolgasta z Priechodu? Bola to postava, s ktorou sa množstvo ľudí dokázalo identifikovať. Človek na strane dobra a pravdy. A zomrel! V tretine knihy! Koľko čitateľov muselo byť nahnevaných na autora, že takéto čosi dopustil.

Problémom tu môžu byť aj mená postáv. Sú si také podobné, až občas sa nevie, kto je kto. Tiež však pomôžu záverečné poznámky.

V knihe sú tri dejové línie. Prvá sa vracia do roku Nula. Ľudia sa menia na vraždiacich výrov, celá Amerika je v troskách a len podaktorým sa podarilo vyhnúť sa nákaze a smrti. Celé to pripomína sériu Walking Dead. Silná snaha zachrániť sa, nájsť útočisko, aj keď žiadne útočisko nie je.

Druhá dejová línia je práca na kukuričnom poli a vyznieva ako … práca na kukuričnom poli. Veď, čo iné sa dá na vidieku robiť ako pracovať, občerstvovať sa v prírode chutným obedom a snažiť sa za každú cenu prežiť.

Tretia dejová línia je Osvienčim budúcnosti. Mesto, ktorému vládne diktátor. Zdá sa, že vie ovládať výrov a obyvateľov využíva na neľudskú prácu. Nemôžu utiecť. Nie je kam. On im ponúka ochranu. Cenou je utrpenie.

Všetky tri línie zbiehajú do jedného úchvatného finále. Je úderné a rázne. Autor práve v ňom dokazuje, ako od svojej predchádzajúcej knihy vyzrel.

…a záver? Možno trocha zdĺhavý. Veľa vecí sa vysvetlí. Niektoré budú prekvapujúce, niektoré čitateľ tušil, niektoré sa mu objasnili už počas deja. Samozrejme, nechajú sa otvorené dvierka – v tomto prípade obrovské vráta – aby sa mohlo napísať pokračovanie. Myslím si, že sa naň každý bude tešiť.

Dá sa kúpiť: http://www.bux.sk/knihy/205093-dvanastka.html

Podrobnosti

• Originálny názov: The Twelve
• Počet strán: 536 strán
• Väzba: pevná s prebalom väzba
• Rozmer: 145×227 mm
• Hmotnosť: 600 g
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2013

Recenzia - Čas hrdinov

Čas hrdinov - Alexandra Pavelková, Martin Králik (eds.)

Neboj sa ma, pútnik. Poď, pokojne si prisadni k ohňu. Zohrej si svoje unavené telo. Ja si tu len čítam. Čo čítam, pýtaš sa? Vidím, že ťa už z diaľky zaujala kniha, ktorú držím v rukách. Áno, obálku má naozaj nádhernú. Aj názov ... dobre vidíš. Volá sa Čas hrdinov.

Vidím, že tvoje ruky sú čisté. Som rád, aspoň sa nemusím báť, že mi knihu zašpiníš. Antológia, čo to slovo znamená? Povedzme, že výber poviedok. Tu ide o výber slovenských fantasy poviedok. Len názov mi príliš nesedí. Nie v každom texte je totiž ten najsprávnejší hrdina, ktorý už akosi k fantastickej literatúre patrí. Dokonca je tu viac textov pre náročnejších čitateľov. A tam hrdinov nehľadaj! Že ty nie si náročný? Nevadí. Svoju poviedku si určite nájdeš.

Možno ťa zaujme hneď tá prvá. Vierozvestcovia od Juraja Červenáka. Poznáš Rogana? Práve tento obľúbený hrdina pomáha Konštantínovi a Metodovi prekonať nástrahy cesty na Veľkú Moravu. Že to nebude jednoduché, tým si môžeš byť istý. Keď sa pustí žilou, tak už krv tečie a neprestane až kým všetko neskončí.

Ty nepoznáš Rogana? Aha, to bude možno menší problém. A čo má tento hrdina spoločné s nejakým vlkom Goryvladom? Daj mi jednoduchšiu otázku, moja odpoveď by bola nadlho. Áno, aj ja si myslím, že sa táto, inak vydarená poviedka, mala ocitnúť v inej knihe. Napríklad v nejakej zbierke, ktorá sa zaoberá len čisto týmto černokňažníkov.

A teraz sa smeješ? Áno, názov druhej poviedky – Stredne veľký modrý vtáčik znie možno úsmevne. Pravdou ale je, že optimizmom príliš neoplýva. Možno nie každého očarí toto dielko. A najmä, už som spomínal, nie je v zhode s názvom zbierky, do ktorej sa však napriek tomu hodí. Je potrebné vedieť, že slovenská fantastická literatúra má aj autorov, ktorý v zdanlivo jednoduchom texte dokážu vyčarovať krásne myšlienky. Poviedku napísala Zuska Stožická.

Prečo listuješ ďalej? Áno, hovoril si. Nie si náročný. Potom sa ti ďalší príbeh bude isto – iste páčiť. Mladý hrdinský bojovník a jeho cesta za záchranou krásnej devy. O tom píše Jaroslav Lupečka v poviedke Stopou veľkého Tora. Mne to pripadalo trocha zastaralé, chýbal mi tam poriadny záver, no nebojím sa, že by si tento text svojich obdivovateľov nenašiel.

Svojich uctievačov má určite aj Marvin. Aj keď je už trocha mŕtvy. Je to zombia, ktorá sa na svet pozerá svojim čiernohumorným zrakom. Príjemná postava. Niečo ako Reginald Půlbotka u Terryho Pratchetta, len menej sarkastická. A možno aj menej inteligentná. Text je jednoduchý, rýchlo odsýpa a objaví sa v ňom aj najväčší hrdina celej zbierky. Je ním králik. Zombikálik. Pýtaš sa, kto takéto čosi mohol napísať? Dušan Duke Fabian. Čo možno čakať od človeka, čo počúva tvrdý metal? Veď aj názov poviedky znie drsne: Ja, meč a čakan.

Nejako dlho si čítaš príbeh o Marvinovi. Nechceš vedieť, o čom sa píše autorka v ďalšej poviedke? Alebo máš niečo proti ženám? V knihe je sedem autoriek a rovnaký počet mužov. Ale nemusíš sa báť, ženy píšu rovnako dobre ako ich kolegovia. To dokazuje aj Lívia Hlaváčková vo svojom diele Zapísaný osud. Áno, je tu ďalší hrdina – bojovník. Zistí, že všetko, čo robí, je zapísané v tajomných knihách. Čo by to bol za človeka, ak by svoj osud nechcel zmeniť?

Deduškov dôchodok od Jozefa Girovského je kratučký. Nepáči sa ti? Prečítaj ho ešte raz, možno poviedočke prídeš na chuť. Namiesto zakrvavených mečov a vybuchujúcich kúziel je tu obyčajný starý človek s vlastnými problémami, ktoré má kvôli svojmu jasnovidectvu.

Pekný názov, však? Slovo draka – takéto pomenovanie poteší každého pravého fantastu, ktorý potrebuje k svojej spokojnosti silnú mágiu, zlú sudbu, sladkú chuť pomsty a samozrejme skutočného draka. Príbeh sleduje život dvojičiek, ich prerod v mocné bytosti a záverečné zúčtovanie. Autorku Marju Holécyovú možno poznáš. Ona napísala Mariotových dedičov. A máš pravdu, aj túto poviedku zvládla na výbornú.

Drsný hodváb. Čo ti o tejto poviedke mám povedať? Autorka Lucia Droppová aj touto poviedkou dokazuje, že v hlave sa jej fantasticky víria samé fantastické nápady. Napadlo by ťa, milý priateľu, že ak raz chceš vrátiť ukradnutý čarovný koberec v úplne pôvodnom stave, budeš musieť pátrať aj po moliach, ktoré v ňom boli? Asi o tom je celý príbeh. Prečo asi? Len sa pozri, ako sú tie strany ohmatané. Sám som mal problém pochopiť, o čom vlastne celá poviedka je. Treba ju čítať a nezastaviť sa pri tom. Lebo ak sa raz zastavíš…

Vidím, že ty sa nezastavuješ. To je dobre. Ale … čo to? Ty Drsný hodváb ani nečítaš! Nevadí. Ešte je tu dosť príbehov. Veď sa ich v knihe nachádza štrnásť. Hovoríš si – Až toľko? Ani mne sa nezdalo, keď som si prvýkrát antológiu zobral do rúk. Ale je to tak. Je ich naozaj štrnásť.

Ale už sme za polovicou. A ako sa plamene nášho ohňa mihotajú v podvečernom vánku, tvoje oči sa zastavia na prvých vetách poviedky Matej, kmoterec Smrti od Mareka Eliáša. Dedinské prostredie, milá hlavná postava, ktorá rozmýšľa zdravým sedliackym rozumom. Celý príbeh je natoľko rustikálny, že sa mi vryl do pamäti a nie a nie z hlavy von. A možno aj tebe, rovnako ako mne, sa v mysli zjaví Jakubiskova Perinbaba, s ktorou zdieľa skoro až identickú atmosféru.

Neštuchaj do mňa, možno som sa snažil rozprávať príliš odborne, no Matejov príbeh ma dostal. Vyvolal vo mne pocity, ktoré neviem presne pomenovať. Možno to boli spomienky na vlastné detstvo a na rozprávky, ktoré som po večeroch čítal. Že by bol Matej, kmoterec Smrti rozprávkou? Nie, len sa jej svojou povahou podobá.

Kráľovná lipa od Sone Lantajovej. Na ňu tiež tak skoro nezabudnem. Príbeh sa odohráva vo svete, ktorý vytvoril Štefan Konkol pre svoju knihu Pohrobok. Má isté zvláštnosti oproti ostatným fantasy svetom. Veď dať dokopy indiánov, ghúlov (to sú temní elfovia), škratov (orkovia alebo ohyzdi) a kráľovnú ktorá je zakliata do stromu nebýva v klasickej fantasy literatúre zvykom. Ale podarilo sa. Autorka nezaprie svoj ženský pohľad na žáner a na celý pohrobovský svet. Človek dopredu vie, čo sa asi stane a skôr, než sa nechá pohltiť príbehom, je koniec. Škoda.

Spomínal si, pútnik, že sa ti páči obálka. Vytvoril ju Michal Ivan a predlohou mu bol text, ktorý si práve teraz nalistoval. Až do krvi, až na kosť. Ak ti predtým chýbalo trocha železitej chuti červenej tekutiny, tak tu si ju užiješ dosýta. Rastislav Weber sa rád vracia do minulosti, najmä do obdobia našich predkov a nie je tomu inak ani teraz. Bohovia, besy, temný les. Len záver sa mi zdal viac-menej prostoduchý.

Tebe sa to páči? Nedivím sa. Chceš si len oddýchnuť a nie rozmýšľať nad každým slovom, nad príbehom a všade hľadať symboly. Osud strážcu Černolesa ti ponúka presne ten typ oddychu po akom túžiš. Plný boja, krvi, umierania, hrdinstva. A slovanstva, to už ale akosi patrí k nášmu folklóru.

Zážitky nemusia byť pozitívne, hlavne nech sú silné. A Krajina nekončiacich snov Martiny Pilcerovej ponúka naozaj silný zážitok. Pre mňa najlepšia poviedka z celej zbierky. Záver som musel hodnú chvíľu rozdýchavať. Prečítaj si ju! Príbeh o hľadaní nesmrteľnosti ťa určite zaujme.

Sedem dcér poštára z Mittwaldenu. K čomu by som ti túto poviedku prirovnal? Určite k ničomu, čo si doteraz v Čase hrdinov čítal. Ale ak poznáš Suzannu Clarkovú a jej poviedkovú zbierku Dámy z Grace Adieu … Nepoznáš? Nevadí. Tento text od Michala Spádu stojí za prečítanie. Alebo, vieš, čo … radšej sa jej vyhni. Je to pre náročných čitateľov.

Tak dobre, hovoríš, že ty naozaj potrebuješ mať v príbehu hrdinu. Desiatka Alexandry Pavelkovej ti potom určite príde na chuť. Aj keď hlavná postava je toľkokrát dobitá, že žiaden normálny človek by to nevydržal. Dej plynie rýchlo, súboje sú podané presvedčivo, no nezaujmú. A ani záver sa ti najskôr nebude páčiť.

Tak toľko k tejto zbierke. Vidím, že nám oheň už dohorieva. Prilož naň dreva, prosím. A polož knihu sem, vedľa mňa. Možno nepatrí medzi tie najlepšie, ktoré vlastním, predsa si však na ňu nedám dopustiť. Veď je naša – plná pravej slovenskej fantastiky.

• Počet strán: 316 strán
• Väzba: pevná väzba
• Rozmer: 120×200 mm
• Hmotnosť: 510 g
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2012

Dá sa kúpiť: http://www.preskoly.sk/p/222297-cas-hrdinov/